Život Prešova
online
online
Na budove väznice odhalili pamätnú tabuľu obetiam komunistického režimu
02.10.2013 Prešov
Prešov 1. októbra (TASR) – Pamätnú tabuľu obetiam komunistického režimu a nespravodlivo väzneným odhalili dnes na budove Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Prešove. Tabuľu posvätil prešovský pomocný gréckokatolícky biskup Milan Lach.
Ako povedal podpredseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Jozef Baník, vo väznici v Prešove boli nespravodlivo väznení a vyšetrovaní mnohí politickí väzni vrátane žien. Boli medzi nimi napríklad dvaja súčasní gréckokatolícki biskupi Ján Hirka a Ján Eugen Kočiš, rímskokatolícky biskup Štefan Barnáš, blahoslavený mučeník Metod Dominik Trčka, viacerí rímskokatolícki, ale najmä gréckokatolícki kňazi a bohoslovci s cieľom vynucovania ich prestupu do pravoslávnej cirkvi. Viacerí z nich písomne zaznamenali svoje svedectvá o väzbe v Prešove, pričom najznámejší opis pomerov v prešovskej väznici je zaznamenaný v knihe kňaza Štefana Hlaváča Po priamych cestách.
„Zatkli ma za podvracanie republiky. Zavreli ma 13. marca v roku 1959 a 14. marca sme vo väzení oslavovali vznik slovenského štátu. Potrebovali založiť JRD, tak našu dedinu vyhlásili za fašistickú a uväznili nie roľníkov, ale predstaviteľov inteligencie, teda napríklad mňa ako učiteľa, môjho kolegu, farára a ďalších,“ zaspomínal si na svoje nespravodlivé zatknutie František Maník zo Župčan.
Po odhalení pamätnej tabule sa na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity uskutočnil seminár so svedectvami bývalých politických väzňov a archijerejská svätá liturgia za nespravodlivo väznených v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove.
Ako povedal podpredseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Jozef Baník, vo väznici v Prešove boli nespravodlivo väznení a vyšetrovaní mnohí politickí väzni vrátane žien. Boli medzi nimi napríklad dvaja súčasní gréckokatolícki biskupi Ján Hirka a Ján Eugen Kočiš, rímskokatolícky biskup Štefan Barnáš, blahoslavený mučeník Metod Dominik Trčka, viacerí rímskokatolícki, ale najmä gréckokatolícki kňazi a bohoslovci s cieľom vynucovania ich prestupu do pravoslávnej cirkvi. Viacerí z nich písomne zaznamenali svoje svedectvá o väzbe v Prešove, pričom najznámejší opis pomerov v prešovskej väznici je zaznamenaný v knihe kňaza Štefana Hlaváča Po priamych cestách.
„Zatkli ma za podvracanie republiky. Zavreli ma 13. marca v roku 1959 a 14. marca sme vo väzení oslavovali vznik slovenského štátu. Potrebovali založiť JRD, tak našu dedinu vyhlásili za fašistickú a uväznili nie roľníkov, ale predstaviteľov inteligencie, teda napríklad mňa ako učiteľa, môjho kolegu, farára a ďalších,“ zaspomínal si na svoje nespravodlivé zatknutie František Maník zo Župčan.
Po odhalení pamätnej tabule sa na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity uskutočnil seminár so svedectvami bývalých politických väzňov a archijerejská svätá liturgia za nespravodlivo väznených v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove.
0
www.ZIVOTPO.sk
